Asistan ak Defansè Ge ak Lesbyèn (GLAD) te bat bravo pou yon pwojè lwa ke Gouvènè New Hampshire, Maggie Hassan, te siyen semèn pase a ki ranje plizyè twou legal ak obstak pou koup menm sèks ki te marye oswa ki gen plan pou marye nan eta a. Malgre ke New Hampshire te pase yon pwojè lwa sou egalite maryaj an 2009, epi li te antre an vigè li nan dat 1ye janvye 2010, pwoblèm te rete pou asire tretman egal pou koup menm sèks ki te marye oswa ki te vle marye nan eta a.

“Lè lejislati a te pase lwa sou egalite maryaj la, li te gen entansyon pou koup marye menm sèks yo trete menm jan ak koup marye diferan sèks,” dapre Janson Wu, Avoka Ansyen GLAD. “Malerezman, akòz lwa ki kontradiktwa, sa pa toujou te ka a. Nou felisite Gouvènè Hassan ak moun ki te prensipal moun ki te prezante pwojè lwa a, Senatè Bette Lasky, pou travay yo te fè sou pwojè lwa enpòtan sa a.”

Pi enpòtan pou koup menm sèks ki pa rete New Hampshire, pwojè lwa a, SB 394, anile "lwa evazyon envès" eta a, ki te entèdi koup ki pa rete nan eta a marye nan New Hampshire si eta kote yo rete a pa t rekonèt maryaj la. Jiskaske SB 394 te pase, New Hampshire te sèlman youn nan senk eta ki te rete ki te gen yon lwa evazyon envès. Pou koup ki pa rete nan eta a ki te kapab marye nan New Hampshire kanmenm, anilasyon retroaktif sa a retire tout ensètitid legal sou validite maryaj yo a. Apati de kounye a, nenpòt koup menm sèks ka vin New Hampshire pou marye, kèlkeswa kote yo rete.

Anplis de sa, nouvo lwa a asire ke si yon koup nan New Hampshire te marye nan yon lòt eta anvan koup menm sèks yo te ka marye nan New Hampshire (1ye janvye 2010), eta a ap konsidere dat kòmansman maryaj la kòm dat maryaj la te selebrize.

Lalwa a klarifye tou ke tout lwa fanmi, maryaj ak divòs New Hampshire yo

aplike egalman pou koup menm sèks ak koup diferan sèks, kèlkeswa langaj ki gen rapò ak sèks la

sa ka toujou rete nan lalwa a. Finalman, koup NH ki te antre nan yon inyon sivil nan yon lòt eta pa oblije kraze inyon sivil sa a anvan yo gen dwa marye ak menm moun nan New Hampshire.

GLAD, ki te travay avèk Senatè Lasky sou lejislasyon an, te devlope yon FAQ sou lwa sa a ki ka enterese ou menm ak lektè ou yo pandan w ap kontinye rapòte sou pwoblèm sa a. Ou ka li FAQ yo isit la.

An 2009, GLAD te travay avèk òganizasyon lokal yo pou adopte pwojè lwa istorik sou egalite nan maryaj la.